Liberation je historická real-time stratégia, venovaná najväčšej výsadkovej operácií v 2. svetovej vojne. Hra obsahuje 16 misií v štyroch kampaniach za Nemecko a Spojencov. Kampaň za Nemcov (Wehrmacht) obsahuje najmä obranné misie, snahou rozdeliť spojencov v ich postupe. Aliancia (Britské a Americké jednotky) sa snažia prelomiť pozície obrancov a vytvoriť koridor pre postupujúce spojenecké vojská.
[História]
[Operácia Market Garden]
Operácia Market Garden bola najväčšia výsadková operácia v 2. svetovej vojne a v dejinách vôbec. Uskutočnila sa medzi 17. septembrom a 25. septembrom 1944, pričom boje pokračovali až do novembra 1944. Jej cieľom bolo zaistenie viacerých mostov v okupovanom Holandsku, tak aby bol vytvorený koridor pre postupujúce spojenecké vojská, čo by umožnilo Spojencom prekročiť z chodu Rýn a napadnúť Nemecko bez ďalších prekážok. Operácia sa spočiatku vyvíjala úspešne, obsadením mostov cez rieku Waal pri Nijmegene 20. septembra, ale hlavný ciel most cez Rýn v Arnheme sa Spojencom získať nepodarilo. V ťažkých bojoch v meste a jeho okolí bola stratená prakticky celá britská 1. výsadková divízia. Rýn sa Spojencom nepodarilo prekročiť až do marca 1945. Po ťažkých porážkach v Normandii v júli a auguste 1944, ustupovali zvyšky nemeckých vojsk z Francúzska cez Benelux k nemeckýcm hraniciam. Na severe Spojeneckého vojska sa nachádzala 21. armádna skupina Bernarda Montgomeryho, ktorá postupovala smerom na Antverpy k severným hraniciam Belgicka. Južnejšie 12. armádna skupina generála Omara Bredlyho už takmer dosiahla nemeckú hranicu pri meste Aachen. Medzi nimi postupovala americká 1. armáda. 6. armádna skupina generála Jacoba Deversa postupovala v južnom Francúzsku po vylodení počas operácia Dragoon. Tento rýchly postup západných spojencov však spôsoboval čoraz väčšie ťažkosti so zásobovaním. 4. septembra 1944 2. armáda musela zastaviť svoj postup blízko Antverp. Dwight D. Eisenhower bol postavený pred problém, ktorej zo Spojeneckých armád poskytnúť zásoby. Práve v tej dobe prišiel poľný maršal Bernard Montgomery s plánom novej operácie, ktorá by zahrnovala použitie 1. výsadkovej armády, ktorá sa v Británii zotavovala po bojoch v Normandii.
Nemecké prípravy
V lete 1944 Nemci na západnom fronte ustupovali pred spojeneckou armádou vo veľmi rýchlom tempe. V nemeckých radoch sa šírila dezercia, jednotky rozpadnuté v boji prchali z frontu všetkými smermi späť do Nemecka. Vznikal strašný chaos. Úplnému rozkladu nemeckých jednotiek sa snažil zabrániť Walter Model - veliteľ skupiny armád "B" a vrchný veliteľ nemeckých vojsk na Západe. Jeho snaha o zorganizovanie odporu voči rýchlo postupujúcim Spojencom nebola veľmi úspešná a preto ho vo funkcii vrchného veliteľa vojsk na Západe 5. septembra 1944 vystriedal Gerd von Rundstedt (poslaný do penzie a vzápätí povolaný späť do služby). Von Rundstedt poveril obranou Belgicka generálplukovníka Kurta Studenta. Na tento účel vznikla 1. parašutistická armáda (boli to však narýchlo pozbieraní vojaci - väčšinou veteráni a invalidi, podľa Kurtovho názoru z celej armády bolo bojaschopných iba 3 000-4 000 mužov). Napriek všetkým nemeckým snahám Spojenci rýchlo postupovali, pretože rozbité nemecké oddiely sa len ťažko znovu formovali dohromady (vznikali bojové skupiny - Kampfgruppen - útvary rôznej veľkosti, väčšinou nazvané podľa svojho veliteľa). Pomer síl bol jasne naklonený Spojencom: vojaci 1:2; delostrelectvo 1:2,5; tanky 1:20; letectvo 1:25. Spojenci mali na Západe 2 000-2 500 tankov a 49 divízií - Nemci mali na papieroch síce 45 peších a 15 pancierových divízií, no v skutočnosti asi len 27 divízií a 100 tankov (väčšina tankových divízíí už takmer neexistovala).
Generálmajor Urquhart nebol so svojimi tvrdeniami o sile Nemcov príliš ďaleko od pravdy. Najvýznamnejšiu časť nemeckých záloh v oblasti južného Holandska tvoril II. tankový zbor SS, skladajúci sa z 9. tankovej divízie SS "Hohenstaufen" pod velením SS-Obersturmbannführera W. Harzela a 10. tanková divízia SS "Frundsberg" pod velením SS-Brigadeführera H. Harmela. Veliteľ zboru - SS-Obergruppenführer W. Bittrich dostal 4. septembra 1944 od poľného maršála Modela rozkaz k uvoľneniu z frontu a k presunu do Holandska, aby boli obidve divízie reorganizované a doplnené. Súčasne slúžili ako záloha skupiny armád "B".
Spojenecké prípravy
Spojenci mali v tej dobe problémy samy zo sebou a naozaj nemali veľa času zaoberať sa situáciou v nemeckých radoch. Spojenecké zásobovanie bolo v kríze - Spojenci mali v činnosti len jeden prístav (Cherbourg) a 95% zásob stále putovalo cez invázne pláže. Železničná sieť vo Francúzsku bola odbojom dokonale zničená a tak sa všetky zásoby vozili po cestách, čo rýchlosti vôbec nepomáhalo. Americká 101. vzdušná výsadková divízia generálmajora M.D. Tayloramala mala za úlohu obsadiť prechody cez kanály a rieky v úseku 25 km medzi Eidhowenom a Veghelom (skoro pod nosom tankom XXX. zboru). Úsek na sever od 101. vzdušnej výsadkovej divízie - 15 km úsek medzi Grane a mestom Nijmegen bol zverený do rúk americkej 82. vzdušnej výsadkovej divízii generálmajora J.M. Gavina.
Najdôležitejším cieľom operácie bolo mesto Arnhem a prechod cez Dolný Rýn. V Arnheme stál veľký železobetónový štvoroblúkový diaľničný most s betónovými rampami, dlhý skoro 600 metrov. Obsadiť tento most dostali za úlohu 1. vzdušná výsadková divízia generálmajora R.E. Urquharta a jej podriadená 1. poľská parašutistická brigáda generálmajora S. Sosabowského. Ráno 17. septembra odštartovalo z Anglicka 1400 bombardérov, aby pokryli predpokladané územie výsadkov v Holandsku krupobitím bômb a zničili stanovištia nemeckých protilietadlových diel. Okolo poludnia vzlietlo ďalších 2 023 lietadiel s výsadkármi a ťažné stroje s klzákmi typu Horsa, Waco a Hamilcar - najmohutnejšia vzdušná armáda v histórii s viac ako 20 000 mužmi na palube. Ochrannú flotilu tvorilo 1 500 stíhačiek typu Mustang, Spitfire, Mosquto, Lightning a Tempest. Vo vzduchu bolo viac ako 5 000 spojeneckých lietadiel.
Výsledky operácie
Operácia Market Garden skončila nepochybne porážkou Spojencov. Bolo to však prvé a posledné víťazstvo nemeckej armády počas II. svetovej vojny na západnom fronte po vylodení v Normandii. Montgomery síce stále tvrdil, že operácia bola na 90% úspešná, no bola to len slovná fráza, zastierajúca skutočný úspech Spojencov. Bez prechodu cez Dolný Rýn v Arnheme zísakali Spojenci len stokilometrový úzky koridor, ktorý nikam neviedol. Zaplatili zaňho ale vľmi vysokými stratami. Celkom bolo 18 000 vojakov ranených, padlých, zajatých alebo nezvestných. Američania stratili celkom 3 974 mužov. Z toho 101. výsadková divízia stratila 2 118 mužov a 82. výsadková divízia 1 432 mužov. Ostatných 424 mužov tvorili piloti amerického USAF (United States Air Force - letectvo spojených štátov). Anglické straty tvorilo 13 226 padlých, zajatých, ranených a nezvestných vojakov. Z toho na britský XXX. zbor pripadalo 1 480 mužov a na XII. a VIII. zbor 3 874 mužov. 1. výsadková divízia stratila pri Arnheme 7 578 z celkového počtu 10 005 vysadených vojakov. Ostatných 294 mužov tvorili piloti RAF. Poliaci stratili 740 z celkovo nasadených 1 800 vojakov. Celkový stav 1. samostatnej parašutistickej divízie síce tvorilo 3 009 mužov, no do akcie odletelo len spomínaných 1 800 výsadkárov.
Nemecké straty, hoci neboli nikdy kompletne zverejnené, tvorilo okolo 10 000 padlých, ranených, zajatých alebo nezvestných. Z toho pri bojoch o Arnhem a Oosterbeek zahynulo 1 100 vojakov aokolo 2 200 ich bolo ranených.
[História]
[Posledný Blitzkrieg]
Útok sa začal 16. decembra 1944 o pol šiestej ráno. Osudné ráno, začali na americké pozície na asi 145 km širokom fronte medzi Monschau na severe a Echternachom na juhu dopadať delostrelecké granáty z vyše 2000 nemeckých kanónov. Pre zlé počasie spojenci nemohli využiť svoj ohromný letecký potenciál a otupovať ostrie nemeckého postupu neustálymi útokmi zo vzduchu ako to robili predtým. 1. deň ofenzívy bol pre Wehrmacht úspešný. Na hrote nemeckého postupu sa pohybovali najmä kvalitné jednotky Waffen SS. Išlo najmä o 6. tankovú armádu pod vedením Josepha „Seppa“ Dietricha na pravom krídle, 5. tankovú armádu Hassa von Mantuffela na ľavom krídle a 7. armádu Ericha Brandenbergera, ktorá mala zaisťovať vzniknutý výbežok pred útokmi z juhu. Nemci dokonca nasadili v tyle amerických vojsk špeciálne komando pod velením Otta Skorzenyho. Jeho vojaci prezlečení do amerických uniforiem mali za úlohu robiť zmätok v tyle Američanov, čo ich následne prinútilo robiť prísnejšie kontroly na cestách. Niektorých sa im tak podarilo chytiť, no väčšina z nich unikla späť k nemeckým jednotkám. Jednou z prvých reakcií spojeneckého velenia bolo vyslanie bojmi zocelenej 101. výsadkovú divíziu, od ktorej očakávalo, že udrží v obkľúčení dopravnú tepnu v meste Bastonge a sťaží tak maximálne nemeckú prepravu. Zatiaľ sústredilo sily, aby zastavilo Nemcov, ktorí sa rýchlo prebíjali oblasťou ďalej. V priebehu prvého dňa sa podarilo nemeckým jednotkám miestami preraziť až do hĺbky 80 km. Najrýchlejšie postupovala 5. tanková armáda ktorá prerazila pozície 28. a 106. divízie a postupovala ďalej k svojmu cieľu, ktorým mali byť Antverpy. V tej dobe boli 422. a 423. pluk 106 divízie obkľúčené a odrezané, nemeckými jednotkami. 18. decembra sa oba tieto pluky vzdali. Nemci zajali v oblasti Schnee Eifel celkovo 7000 mužov 106. divízie, bola to najťažšia porážka americkej armády za celé obdobie 2. svetovej vojny v Európe. Zo všetkých nemeckých jednotiek to boli práve Mantuffelovi vojaci, ktorí sa dokázali prebojovať najbližšie k cieľu ofenzívy. Dostali sa dokonca až k Calles, iba 10 km od rieky Maasy. V priebehu ich rýchleho postupu sa Nemcom 20. decembra podarilo obkľúčiť spojenecké vojská v okolí mesta Bastogne, ktoré ležalo v smere nemeckého hlavného postupu. Strategické miesto bránilo vo vytvorení zásobovacej trasy pre postupujúcu 5. tankovú armádu a viazalo ďalšie útočné jednotky.
[História]
[Cesta do Ríma]
Porážka vojsk Osi v Tunisku v máji 1943 mala za následok kapituláciu štvrťmilióna nemeckých a hlavne talianskych vojakov. Verejná mienka v Taliansku tým nabrala ešte viac protivojnový kurz a nechuť pokračovať v boji na strane Nemecka. V období vrcholiacej bitky v Kurskom oblúku vykonali západní spojenci prvú väčšiu obojživelnú operáciu a konečne začali boj na európskej pevnine. Ich boj sa začal 10. júla na pobreží Sicílie. To Mussoliniho vláda nevydržala a 25. júla bol talianskym kráľom Mussolini odvolaný. Jeho nástupcom sa stal Pietro Badoglio, ktorý začal tajne rokovať so Spojencami o mieri. Na taliansku pevninu sa Spojenci vylodili 3. septembra. V priebehu 5-tich dní sa talianska armáda vzdala. Badoglio a kráľovská rodina prešli na juh krajiny k Spojencom, zanechajúc taliansku armádu bez rozkazov. To okamžite využili Nemci a podstatnú časť armády zabezpečili pred zbehnutím. Čoskoro na to južne od Ríma stabilizovali takzvanú Gustavovu líniu. Napriek tomu, že sa spojencom podarilo preraziť aj novú Gótsku líniu na predhorí Álp, nemecké vojská zabránili rozhodnejšiemu postupu Spojencov z Talianska po súši prakticky až do apríla 1945.
[História]
[Normandia]
6. júna sa na pobreží Normandie vylodili spojenecké vojská a otvorili západný front. Po bitkách pri Caen a St. Lo začali postupovať do francúzskeho vnútrozemia (operácia Cobra). V polovici augusta sa vylodili americké a francúzske vojská na juhu Francúzska (operácia Dragoon). 16.–20. augusta sa Britom a Američanom podarilo obkľúčiť a zajať 40 000 nemeckých vojakov pri Falaise. 25. augusta bol oslobodený Paríž[14]. 3. septembra sa začalo v Antverpách protinemecké povstanie, západní Spojenci dosiahli nemecké hranice na sever od Treviru 11. septembra. Koncom mesiaca následne uskutočnili riskantnú operáciu Market Garden, keď sa pokúsili obsadiť mosty cez Rýn z chodu. Tankové jednotky maršala Montgomeryho však nestihli prísť vlastným výsadkárom na pomoc dostatočne skoro. Útok nakoniec skončil neúspešne a najmä Briti v nej prišli o väčšinu elitných výsadkových jednotiek.
[Hlavné rysy]
• Najväčšia výsadková operácia v dejinách ľudstva podrobne zrekonštruovaná v klasickej real-time stratégii
• Dve historicky správne kampane za Spojencov a Nemecko, a misie ktoré sú založené na skutočných udalostiach
• Hra postavená na základe skutočných topografiách a strategických mapách
• Maximálne reálne charakteristiky pancierových tankov ako Marder II SPG SdKfz 131, Sturmtiger, SS Pz IV Ausf H, SdKfz 250, Stug III, P-51 Mustang, Spitfire Mk.V, Mk7 Tetrarch, M18 Hellcat
• Obsahuje 28 nových multiplayerových máp
[Minimálne požiadavky]
Operačný systém: Windows 2000/XP
Procesor CPU: 2 Ghz
Pamäť RAM: 512 MB
Grafická karta: 128 MB 3D video card GeForce 4/Radeon 9000
Direct X: DirectX 9
Pevný disk: 1 GB
